Montessori vesmírna odysea IV.

feb 11th
_N7A8215

4. časť Vývoj života na Zemi

Na štvrtom stretnutí sme sa s deťmi rozprávali o tom, ako prebiehal vývoj života na Zemi od jednobunkovcov až po človeka. Na záver si deti ako vždy vyrobili vlastnú knižku.

Opäť sme sa s deťmi najskôr privítali.
_N7A8013

Ako prvé sme sa porozprávali o tom, čo vieme o fosíliách, skamenelinách, aké su podľa vedcov dohady a domnienky. _N7A8021_N7A8032

Začali sme rozmotávať PRAHORY a zistili sme, že toto obdobie trvalo naozaj veľmi dlho.
_N7A8039

Prvý žiovt vznikol v morskej vode a stovky miliónov rokov žili na Zemi iba jednoduché jednobunkové organizmy
_N7A8050_N7A8052

Ešte raz si treba prejsť celý pás, aby si deti zažili, že toto obdobie trvalo naozaj veeeeľmi dlho 🙂
_N7A8058

A rozmotávame ďalej STAROHORY.
_N7A8061

Veľmi typické pre toto obdobie a strategické pre ďalší život na Zemi sú sinice.
_N7A8095

Produkujú do ovzdušia kyslík, tak potrebný pre život na súši.
_N7A8092_N7A8086

Sinice rástli ako veľké stĺpy pod vodou a dosahovali veľkosť až 3 metre.
_N7A8074

Na konci tohto obdobia sa objavili aj hubky, ktoré pomáhali „čistiť“ morské dno.
_N7A8071

PRVOHORY začínajú obdobím Kambria, kedy sa more začalo plniť obrovským množstvom nových živočíchov – kambrická exploózia. U morských živočíchov sa objavili prvé zuby. Živočíchy však zatiaľ nemali čeluste.
_N7A8113

Namiesto čeľustí mali okrúhle ústa ako prísavky, z ktorých im rástli zuby.
_N7A8109

V období Ordoviku vznikalo veľa druhov z toho, čo už bolo. V moriach sa objavili prvé stavovce, boli to ryby s pancierom. Život sa presúva do sladkej vody.
_N7A8117

Život začal osídľovať aj súš. Objavili sa prvé malinké rastlinky – machorasty. Na konci tohto obdobia prišlo ochladenie, veľká časť Zeme sa zaľadnila. To spôsobilo prvé z celkovo piatich veľkých vymieraní živočíchov.
_N7A8119

Nasledovalo veľmi teplé obdobie – Silúr, prerušované krátkymi zaľadneniami.
_N7A8123

Zrodili sa predchodchodcovia žralokov a rají. Boli to prvé drsnokožce. Kožu im pokrývajú malé šupiny, ktoré pripomínajú zuby. Sú ostré na dotyk, preto koža pôsobí ako brúsny papier.
_N7A8124

V mori sa objavujú ryby s čeľusťou. Bol to obrovský pokrok. Keď mala ryba čeľusť, mohla robiť mnoho vecí. Mala oveľa väčší výber toho, čo zje, pretože si potravu mohla podrviť a polámať na menšie kusy.
_N7A8127

Živočíchy začali osídľovať súš. Boli to článkonožce – mnohonôžky, škorpióny.
_N7A8132

V období Devónu sa rastlinám na súši začalo veľmi dariť – explózia rastlín. V mori sa darilo rybám s pancierom.
_N7A8141

Napríklad taký Dunkleosteus bol dlhý ako autobus 🙂 Vyvinuli sa im pľúca, aby mohli dýchať vzduch na súši a plutvy sa im pomaly začali meniť na 4 končatiny. Voláme ich štvornožce – tetrapódy. Na konci tohto obdobia Zem postihlo druhé veľké vymieranie živočíchov. Zmizli napríklad trilobity aj panciernaté ryby. Nevieme, čo toto vymieranie spôsobilo.
_N7A8137

V období Karbónu sa kontinenty spojili do jedného superkontinentu Pangea.
_N7A8146

Prasličky, paprade a ostatné rastliny začali dorastať do výšky 30 metrov. Objavili sa prvé ihličnany. Vďaka teplým obdobiam medzi zaľadneniami sa z odumretých častí stromov začali vytvárať ložiská budúceho uhlia. Objavil sa lietajúci hmyz. Štvornožce sa už presídlili na súš a začali sa z nich vyvíjať obojživelníky a plazy.
_N7A8148

Obojživelníky stále potrebovali žiť blízko vody, pretože vajíčka, ktorými sa rozmnožovali, kládli do vody. Vajíčka nemali pevnú škrupinku a na vzduchu by vyschli. Plazy už mali vajíčko s pevnou škrupinkou, preto ich už mohli klásť na súši.
_N7A8152

Nasledovalo chladné obdobie Perm, pokračovali zaľadnenia, počas ktorých mnohé oblasti boli skryté pod ľadom. Na súši sa darí obojživelníkom a plazom. Z plazov sa vyvinuli dravé jaštery. Jedným zo známych jašterov bol aj dimetrodon, ktorý je nesprávne označovaný za dinosaura.
_N7A8161

Na konci obdobia vyhynulo obrovské množstvo živočíchov, okolo 90% všetkých druhov. Bolo to pravdepodobne kvôli sopečným výbuchom, ktoré otrávili atmosféru. Bolo to najväčšie vymierani v dejinách Zeme (tretie v poradí).
_N7A8168_N7A8171

Nastalo obdobie DRUHOHÔR. Počas Triasu bolo na Zemi veľmi teplo. Príroda sa snažila o svoju obnovu. Nový vek začal patriť plazom – dinosaurom. Čoskoro sa stali pánmi sveta na dlhých 150 miliónov rokov, až po koniec druhohôr. V mori sa objavujú prvé korytnačky a na súši sa objavujú prvé cicavce. Zatiaľ boli maličké, podobné dnešným malým hlodavcom ako piskor alebo potkan.                                                               _N7A8176_N7A8187

V období Kriedy teplé obdobie pokračuje. Veľké dinosaury sa už stratili, ich rozmery sa zmenšujú. Prvý krát sa objavujú kvitnúce rastliny. Objavujú sa včely, aby mohli kvety opeľovať.
_N7A8183

Na konci tohto obdobia pravdepodobne narazila do Zeme kométa alebo asteroid a náraz spôsobil veľkú katastrofu. Na pevnine zúrili požiare, oceánmi sa šírili obrovské vlny cunami a planétou otriasali silné zemestrasenia. Úlomky hornín sa vznášali v atmosfére a zabraňovali slnečným lúčom preniknúť na zemský povrch. Zem sa zmenila na ľadovo chladnú. Toto všetko spôsobilo, že mnoho zviera a rastlín vyhynulo. Dinosaury vyhynuli úplne.
_N7A8341_N7A8196_N7A8202

A nastalo obdobia TREŤOHÔR. Striedali sa studené a teplé obdobia. Ľadové čiapky na póloch sa rozširovali. Po veľkom vymieraní sa začal objavovať nový život. Vládu prevzali cicavce. Spolu s vtákmi mali menší problém vyrovnať sa so zmenami počasia ako dinosaury. Na konci treťohôr sa objavil Australopithecus, priamy predchodca človeka.
_N7A8215

ŠTVRTOHORY – podnebie na Zemi bolo veľmi premenlivé. Objavuje sa človek.
_N7A8220_N7A8226

Deti si opät vyrobili spomienkovú knižku.  Každá strana reprezentuje jedno z období.
_N7A8266 _N7A8274_N7A8288_N7A8300_N7A8311

A na záver ešte gratulácia k úspešnému absolvovaniu workshopu 🙂
_N7A8321

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

jeden × 4 =